Onkologickým pacientom svitá na lepšie časy
Lekári nebudú musieť pacientov opakovane operovať, povahu a presnú diagnostiku nádorov prsníka, hrubého čreva a pľúc budú môcť vyšetrovať aj z krvi. Pacientovi budú vedieť ušiť liečbu na mieru.
Rakovina prsníka, pľúc a hrubého čreva sú v súčasnosti tri najčastejšie zhubné nádorové ochorenia na Slovensku. Zatiaľ čo pri rakovine prsníka veda v mnohom pokročila a pacientky sa darí liečiť s vyššou mierou úspechu, pri nádoroch na pľúcach a hrubom čreve je situácia podstatne horšia a onkologickí pacienti boj s nimi často prehrajú.
Zlepšenie diagnostiky
„Keď chceme zlepšiť liečenie pacientov, musíme zlepšiť diagnostiku. Keď hovoríme o rakovine prsníka, čreva alebo pľúc, nejde o jeden typ karcinómu. Nádorov je viacero typov a tie sa napríklad v prsníku súhrnne nazývajú rakovinou prsníka. Preto nie každá pacientka s rakovinou prsníka potrebuje chemoterapiu, nie každá bude potrebovať ožarovanie. Rovnako je to aj pri nádoroch pľúc a hrubého čreva. Určenie jednotlivých typov nádorov sa doteraz robilo klasickými metódami. Pacientovi sme pri operácii alebo inými metódami odobrali vzorku tkaniva a vzorky sme podrobili histologickej analýze na pracovisku patológie. Medicína za posledných dvadsať rokov výrazne pokročila a dnes k nim pribúdajú aj genetické analýzy a tieto už budeme môcť robiť aj vo vzorke krvi pacienta,“ vysvetľuje Lukáš Plank, profesor patológie a hlavný vedeckovýskumný pracovník projektu LISPER.
Všetky zhubné nádorové ochorenia sú podmienené geneticky, čiže za vznik, šírenie i rozvinutie rakoviny v tele človeka zodpovedajú genetické zmeny.
„Tieto genetické zmeny budeme môcť vďaka rozvinutým metódam genetických analýz skúmať z krvi pacienta, kde nádor necháva stopy v podobe svojej DNA. V praxi to znamená, že pacienta nebudeme musieť tak často opakovane operovať, ale budeme môcť vyhodnotiť úspešnosť jeho liečby vyšetrením krvi. Presná diagnostika je kľúčová, na jej základe môžeme pacientov presnejšie liečiť, a tým aj ´liečbou šitou na mieru´ zlepšiť ich osud pri onkologických ochoreniach,“ myslí si profesor Lukáš Plank.
Bude to štandard?
Projekt LISPER potrvá tri a pol roka, počas ktorých budú martinskí špecialisti spolu s kolegami z iných pracovísk na Slovensku analyzovať rozličné metódy a skúmať, akú majú citlivosť a výpovednú hodnotu. Na konci celého projektu chcú predstaviť diagnostický algoritmus, ktorý by sa na Slovensku stal diagnostickým štandardom.
„Chceme, aby bola diagnostika na Slovensku štandardne taká, aká je vo vyspelých krajinách EÚ. Slovenská diagnostika je dobrá, ale v komplexnosti ešte potrebuje postrčiť. Chceme ju priblížiť úrovni EÚ s ambíciou pomôcť onkologickým pacientom,“ povedal Lukáš Plank.
Projekt LISPER zastrešuje Univerzita Komenského v Bratislave. Okrem Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine a jej v martinskej nemocnici sídliacich kliník je do projektu zapojených ďalších deväť pracovísk z celého Slovenska. Medzi nimi je aj veterinárna nemocnica a klinika Anima Vets, ktorá bude skúmať zvieracie modely nádorov a skúšať na nich liečbu.
„Všetky veľké genetické analýzy v rámci projektu sa robia v značnej miere v našom fakultnom Biomedicínskom centre. Okrem toho je v Martine v oblasti genetických analýz partnerom projektu aj neštátne Martinské bioptické centrum. Je to veľmi komplexná úloha, ktorú pred sebou máme,“ dodáva Lukáš Plank.
Na uskutočnenie projektu treba vyše dvanásť miliónov eur. Európska únia podporila projekt viac ako 83 percentami financií, čo predstavuje niečo vyše desať miliónov eur. Ostatné výdavky budú pokryté z vlastných zdrojov.
Náš výskum, na ktorom sme sa podieľali, bol aj zverejnený na: